embe

Osemdesiat miliónov korún je pekný peniaz. Veľmi pekný. Dá sa zaň kúpiť všeličo. Na Slovensku dokonca česť, postavenie, titul pred i za menom. Alebo rozprávkovo krásny domček, taký krásny, že sa bude o ňom i snívať. Je až s podivom, že niekedy ani táto suma nestačí a ich majiteľ vybuduje škaredú opachu. Od istého času preto zvyknem používať prirovnanie „Škaredá ako Mečiarova Elektra“.

Ale aby som nepredbiehal.

Pred časom som si kúpil pomerne drahý notebook Tecra M5-384, stavaný na extrémnu záťaž, stál cca 54000,-SK. Neskôr, už po záruke začal občas zamŕzať, dal som ho na diagnostiku do značkového servisu, kde mi povedali, že to spôsobuje postupne odchádzajúci grafický čip. Venujem sa programovaniu a vážnejšej práci než surfovanie na Facebooku a zamrznutie, hoci cca raz za týždeň, ale bez varovania, bolo pre mňa neprijateľné. Zaobstaral som si preto nový. Po čase som sa pokúsil tento starší primäť k rozumu, pretože parametre ani na dnešnú dobu nie sú najhoršie a ako záložný by sa pre manželku alebo dcéru hodil. V spomínanom servise však robia len výmenu celej dosky, mne stačilo vymeniť podstatne lacnejší grafický čip na nej. Navštívil som preto servis Mashiny s.r.o. v bratislavskej Rači, kde tento druh opravy robia. Tam mi však pri oprave poškodili základnú dosku, teraz tvrdia, že som počítač priniesol už nefunkčný. Pri preberaní nič neskúšali, majiteľ servisu opakoval, že si na to dobre pamätá, vraj ho osobne odo mňa preberal, skúšal predo mnou a počítač už vtedy nešiel. To je vyslovená lož, vôbec vtedy v servise nebol, preberal ho nejaký iný pracovník a ten nič neskúšal.

Pri prvom pokuse odovzdať mi pokazený notebook pracovník, ktorý ho preberal do opravy povedal, že robili reball (opätovné naletovanie pôvodného čipu) a nevyšlo to, o niečo neskôr tvrdil, že už bol nefunkčný (tak bol nefunkčný, alebo to nevyšlo?). A že druhé nahrievanie by už doska nevydržala. Citujem: „…reball, nám nevyšlo to…“, tiež: “Tá doska už to nevydrží ďalšie, už to, vymením vám dosku, to je jediná možnosť.“

Naviac na počítači chýbali krycie dvierka na slote pre dokovaciu stanicu, tiež plastová krytka ExpresCard slotu – majiteľ sa bez jediného pokusu aspoň slovíčkom „prepáčte“ ospravedlniť a priznať pochybenie, neustále posmešne opakoval, že veď to je len krytka. Mal pravdu, je to „len“ krytka, ktorá však bránila vnikaniu prachu a zanášaniu konektorov slotu, ale hlavne to svedčí o absolútnej absencii priznať si chybu i v maličkosti, čo potom môžem očakávať pri zničení základnej dosky v hodnote cca 300-350,-Eur.

Po tejto návšteve mi telefonoval hlavný technik, že pri nahrievaní vznikli na doske mikropraskliny, k stratenej krytke sa vyjadril, že sa roztavila pri nahrievaní čipu – to by však znamenalo, že dosku nevybrali z notebooku ako sa má, ale nahrievali ju priamo v ňom. Natíska sa otázka – čo všetko sa pri takomto zásahu ešte roztavilo a zničilo? Kedy to zistím? Ešte počas krátkej trojmesačnej záruky, alebo až po nej?

Ďalšia otázka pri opodstatnenej nedôvere v servis s takýmto prístupom – prečo dvojnásobná práca, požadujem výmenu za nový čip, ale oni sa napriek tomu najskôr pokúsia o preletovanie starého, aby vzápätí vyhoveli mojej požiadavke a dajú tam nový. Vymenia teda čip, alebo urobia len reball a naúčtujú mi výmenu za nový? Majiteľ totiž na moju poznámku, že som žiadal výmenu, povedal – citujem:“… Ééé, my vždycky robíme najprv rebally, zbytočne meniť čip pokiaľ to, pokiaľ to pomôže.“

Na moju otázku v inom servise mi odpovedali, že to vyzerá na neprofesionálnu opravu.

Dohodli sme sa s majiteľom, že im dám nejaký čas, ale trval som na tom, aby ma kontaktovali už len emailom, pretože neustále prekrúcal to, čo povedal on alebo ja.

Potom mi napísal, že ak sa ho nepodarí spojazdniť, kúpia na ebay iný, vraj sa to zmestí do ceny za opravu + súčiastky. To som však mohol urobiť aj ja a mal by som notebook z ebay a k nemu môj občas zamŕzajúci, ale inak dobrý. Trval som na tom, aby dali počítač do pôvodného stavu, odpísal, že to nie je možné (čím vlastne priznal, že po ich zásahu je v inom stave ako bol pri ich preberaní do opravy) a spýtal sa, akú kompenzáciu požadujem. Na moju opätovnú požiadavku, že ho chcem v stave, v akom som ho priniesol, prípadne som so škrípajúcimi zubami ochotný nechať im ho za 200,-Eur, čo je 11% z nadobúdacej ceny, toto rázne odmietol. Naopak, začal na mňa v emailoch útočiť, že sa chcem obohatiť na ich úkor, že takých špekulantov už pozná, ale to som natrafil na nesprávny servis pri tejto mojej pofidérnej zárobkovej činnosti,…

Ponúkol mi ako kompenzáciu iný, pričom zdôrazňoval, že jeho zaujímajú len parametre, to akoby mu v autoservise za zničené Volvo ponúkli ako kompenzáciu Trabant, veď obidve dosiahnu rovnakú rýchlosť (tú rýchlosť netreba brať v tomto prirovnaní doslova).

Keďže majiteľ a jeho servis vo mne nevzbudzovali dôveru, pri návštevách som si už tieto rozhovory nahrával na diktafón (tieto nahrávky síce asi nemôžem uverejniť, nemám však problém ich poslať emailom komukoľvek, kto si o ne v záujme objektívneho posúdenia situácie požiada). Naozaj som veľmi rozhorčený, keby si aspoň chlapsky priznali omyl, ale snažia sa to zvaliť na zákazníka a ešte ma obviňujú z pokusu obohatiť sa na nich.

Svoju absolútnu nedôveryhodnosť potvrdil napríklad:

• Pri prvej návšteve – odovzdávaní do opravy nebol, telefonicky mi predtým povedal, že to preberie niekto iný, že tam asi nebude.
• Pri mojej druhej návšteve sa zapojil do môjho rozhovoru s pracovníkom, ktorý sa mi pokúšal odovzdať nefunkčný notebook, ten tvrdil, že už pri oprave sa im nedal spustiť. Vtedy majiteľ povedal, že nie je v obraze, nevie o čo ide, musí sa s prípadom oboznámiť a na počítač sa osobne pozrieť.
• Pri mojej tretej návšteve celý čas opakoval, že si to dobre pamätá, ako stál z druhej strany stola, preberal ho a osobne to predo mnou skúšal a počítač nešiel. Celkom to tvrdil 8x. Keď sme ho neskôr nachytali pri protirečení, povedal, aby sme ho nechytali za slovíčka.
• Do emailu mi potom napísal, citujem: „…velmi lutujem, ze som zariadenie nepreberal ja“…

Keď som ho viackrát emailom upozornil na tieto jeho rozporuplné vyjadrenia, vždy ich absolútne nechal bez povšimnutia, ale odpovedal mi úplne od veci rečami o nájdení pokoja v duši, meditácii, nájdení cesty k sebe,…

Po tom, čo som na ich stránke na Facebooku do rubriky pre hodnotenie firmy opísal svoju skúsenosť, emailom mi odpovedal, ze som záškodník…

Prvýkrát som sa preto rozhodol vzoprieť voči takémuto jednaniu a nenechať vec „plávať“.

Ak mám použiť len zopár rozporuplných citátov z rozhovorov:

prvý pokus prevziať notebook – vyjadrenia majiteľa:

…nejsom som zoznámený so situáciou…

…nejsom oboznámený s tým. Nechajte nám to teda tu, ja sa na to ešte pozriem…

…Ééé, zistíme, že čo. Ja nejsom zoboznámený so situáciou …

druhý pokus prevziať notebook:

Ja: Viete čo, ja som tu mal v oprave počítač, ktorý…

Majiteľ: Jasnéééé. Spomínam si naň. Musíme sa na to ešte pozrieť.

….

Ja: …bol plne funkčný, bol plne funkčný, bol plne funkčný…

Majiteľ: Ja som ho zapínal pred vami…

Ja: …ja mám na to dôkazy aj svedkov…

Majiteľ: Prosííím vááás, akých svedkov?

Ja: Kedy ste…

Majiteľ: Kto tu s vami bol? Ja som to hovoril cez stôl a pred vami som to zapínal a nešlo to…

Ja: Prosíím?

Majiteľ: …si spomínam…

Ja: Vy ste tu vôbec neboli, pane!

Majiteľ: Prepáčte…

Ja: Vy ste tu vôbec neboli.

Majiteľ: Spomínam si na to, že sme to zapínali a nefungoval.

….

Majiteľ: Pozrite sa, bol som pri tom, keď sa to, keď sa to zapínalo, nešlo to, spomínam si na to. Práve preto sme to uzavreli tak, že spravíme reball. Lebo vy ste totižto povedali, si pamätám, čo ste povedali, keď ste to priniesli, že…

Ja: Ale vy ste tu vôbec neboli, vážený pane, vy ste tu neboli…

Majiteľ: Dodnes si pamätám, čo ste povedali, bol som tu…

Ja: Neboli ste tu…

Majiteľ: Bol som tu…

Ja: Kde ste boli?

Majiteľ: Povedali ste, že, ééé, ono, že týždeň ide, týždeň nejde a on potom tak zhruba za týždeň sa zase rozbehne. To ste povedali.

Ja: Nie!

Majiteľ: To ste povedali!

Ja: Nie!

….

Majiteľ: Niekto to tak či tak pred vami otváral...

A nakoniec z jeho následného emailu:„…velmi lutujem, ze som zariadenie nepreberal ja“

Som už skôr staršia ako mladšia generácia a pamätám si časy, keď pod každou druhou rohožkou ste našli kľúčik od bytu, napriek tomu sa nekradlo tak, ako teraz. Čestné slovo vtedy znamenalo viac, ako dnes pečiatka s podpisom. V živote som však nezažil takéto nehorázne klamstvo priamo do očí. Bol to pre mňa doslova šok – niekto sa na vás pozerá a nehanebne tvrdí niečo, o čom obidvaja viete, že je to lož. Na tieto slová mi odpísal: „…je rok 2015, zobudte sa uz prosim.“ Asi tým chcel povedať, že v dnešnej dobe už čestné správanie nie je v móde. So svojim svedomím našťastie musíme žiť každý sám…

A tak do mojej zbierky prirovnaní zo života pribudlo ďalšie – „Klameš ako M…cký“…